Five haiku
Yesterday morning
I wished to look at the sun
Today I wish I died
-------------------------------------
Going down the field
I was kissing the flowers
Next day they all died
-------------------------------------
your dead body looks
snow white pale just like the bride
all the blood’s dried up
-------------------------------------
I’m not escaping
Though my blood is on the knife
I am returning
-------------------------------------
Now the sun is gone
And it might last forever
But flowers still bloom
Zamrznutá
Cítim tvoj ťažký dych
Na mojom zmrznutom krku
Tvoje sinavé prsty
Dýchavične kypiace
V mojich stuhnutých vlasoch
Pohľad bielych očí
Lepiaci sa na môj
Ľadový chrbát
Tvoja obrúčka rozptýlila
Jemné srieňovité kryštáliky
A sem-tam ťukne o
Hlboko usadený ľad
Prišiel si odnikadiaľ
A tam si sa mal aj vrátiť
V celistvosti
Snáď sa mi to iba zdá
Že aj teraz stojíš za mnou
Polovynorený z hlbín
Znesvätených prelomenou
Pečaťou
Vieš, viem to aj ja
Nebola som vždy zmrznutá
Tvrdo(hlavo) krehká
Vždy topili sme sa
Pohľadmi
Dnes už len fliačik
Delí ma od úplného
Zamrznutia
Na mojom krku
Žeravá stopa
Po tvojom dychu
Kým ty niekde hreješ
Inú
Slza
Zas tá patetická slza
Na mojom líci
Nezotriem ju, nech oslepí ťa
Odrazený lúč
Dávno zapadnutého
Slnka
Ráno
(Prológ:)
Neskrývaj ešte červeň svojich líc
Za hladké mramorové hradby-
Tak rada sa na ňu pozerám!
Svoje slzy utápaš v tichom mori,
Kde ich nik nenájde,
No načri mi aspoň dúšok z jeho vôd,
A ja budem čítať horkosť v odkaze
Rozpustenej soli.
Šepotom Ti zvečera vkladám do uší
Epitafy i najsladšie verše
Rozjatreného vnútra,
A Ty mi ľahučko vplietaš do vlasov
Otvárajúce sa kvety s omamnou vôňou.
Čím ťažšie sú moje viečka,
Tým viac si preč –
Jemne mizneš a zanechávaš ma
Spiacu na vystlanom lôžku.
Ráno sa budím šťastná a spokojná,
S obrazom tvojej tváre pred očmai
A s tvojím menom na jazyku,
A skoro si ani neuvedomím,
Že takmer všetka vôňa vyprchala,
Že o Tebe opäť neviem
Takmer nič.
Komentáre