Japoncina podrobnejsie
Konnichiwa minasama!!
Rozhodla som sa, ze sekciu o japoncine opat rozsirim, a to tentoraz o trochu praktickejsi clanok, nez boli tie predosle:) Povieme si nieco o zakladoch japonciny, hoci opat len z viacmenej teoretickeho hladiska:) Vymenujeme si tu par hlavnych bodov v japoncine, ktore su pre nu nejakym sposobom charakteristicke:)
Myslim, ze pre tuto chvilu je to celkom dost, mozno si este na nieco spomeniem a pridam to^__^ tak dufam ze ste obohateni;) Prosim, keby ste nasli nejake chyby, urcite mi dajte vediet!!!:))) dakujem^__^
Rozhodla som sa, ze sekciu o japoncine opat rozsirim, a to tentoraz o trochu praktickejsi clanok, nez boli tie predosle:) Povieme si nieco o zakladoch japonciny, hoci opat len z viacmenej teoretickeho hladiska:) Vymenujeme si tu par hlavnych bodov v japoncine, ktore su pre nu nejakym sposobom charakteristicke:)
- Slovosled >>> v japoncine su dve zakladne schemy slovosledu, a to tzv. SOV (subject-object-verb, podmet-predmet-sloveso) a TTOPV (time/topic-object-place-verb, cas/tema-predmet-miesto-sloveso).
- Podstatne mena >>> v japoncine su podstatne mena sice dolezite, rovnako ako v ktoromkolvek inom jazyku, ale nijak zvlast sa s nimi neprplu – nesklonuju, dokonca nepoznaju ani plural (len v pripade nutnosti ho sem tam pouziju), o rodoch ani nechyrovali.
- Slovesa >>> urcite ste si vsimli, ze sloveso je vzdy na konci. Ano ano, toto neprijemne pravidlo, ktore ciastocne pozname z nemciny, plati aj v japoncine. Sloveso si nechavaju ako taky bonbonik^^, kedze je to v japonskej vete najdolezitejsi clen, s ktorym radi stvaraju rozne psie kusy. O slovesach by sa dalo pisat velmi dlho a obsirne, pokusim sa to trosku skratit. Tak v prvom rade, japonci necasuju, a rovnako ako pri podstatnych menach nerozlisuju plural a singular. Maju dokonca len 2 casy, minuly a neminuly (past a non-past). Uzasne, nie? Co s nimi teda robia? Nooo... tvoria kladny a zaporny neminuly (to zn. Pritomny alebo buduci) cas, kladny a zaporny minuly cas, imperativ, sloveso s vyznamom chcem / nechcem, chcel / nechcel som nieco robit, pasiv (gerundium), moct/vediet sloveso (aruku – kracat, arukeru – moct/vediet kracat), priebehovy cas, podmienovaci cas, okrem toho niektore formy slovies vyjadruju zaroven aj spojenie viet, plus asi tri stvrtiny tohto vsetko krat formalna a neformalna forma ( a to nehovorim o Humle a Honorific form, teda uctivej a pokornej forme) a o kopci dalsich:DD. Japonske slovesa sa delia na tri skupiny: takzvane godan (5-krokove), ichidan (1-krokove) a nepravidelne. Najjednoduchsie si ichidan slovesa, to su take, ktore koncia na –iru/-eru (kariru, wasureru), aj ked je zopar vynimiek, pri ktorych sa aj slovesa s takymito zakonceniami ohybaju ako godan (napr. shiru). Godan su vsetky ostatne, teda slovesa konciace na –uru, -oru, -aru, -mu, -nu, -bu, -u, -tsu, -gu, -ku a –su. A medzi nepravidlene slovesa patria (NASTASTIE) len 2, a to kuru (prist) a suru (robit). Zo slovies sa vytvara 7 zakladnych tvarov (tvar 1-5, tvar te a tvar ta), ku ktorym sa potom pripajaju pripony. Rozdiel medzi ichidan a godan slovesami je hlavne v poslednych dvoch tvaroch, takzvanej te a ta-forme, ktora sa u ichidan slovies tvori velmi jednoducho, zatialco u godan slovies zavisi na koncovke slovesa, co byva niekedy dost otravne;) slovesa sa samozrejme daju vselijako spajat:) co ma u mna neraz za nasledok vrasky a bezsenne noci:) tak zhruba tolko k slovesam^^
- Castice >>> v japoncine, na rozdiel od cinstiny, v ktorej poziciu slova vo vete rozpoznate podla slovosledu, ktory je preto fixny, v japoncine je o cosi volnejsi, pretoze v urceni pozicie slova vo vete pomahaju castice, presnejsie postpozicie, teda „zalozky“;))), ktore stoja za slovom, ktore oznacuju. Vdaka nim viete, ci je dane sloveso podmet, tema (vid nizsie), miesto, cas, predmet alebo nieco ine. Nemaju vsak len tuto ulohu, plnia tiez vsetky ostatne funkcie, tak ako v inych jazykoch. Kedze ich nie je velmi vela, nastava situacia velmi priznacna pre tento jazyk – hononymia. Samozrjme, aj v slovencine, cestine ci anglictine maju tie iste casticne casto rozne pouzitie, ale myslim, ze ich mame o cosi viac, preto to nie je az take markantne ako v japoncine. Priklad japonskych castic: to, ni, de, wa, (w)o, kara, made, ka, no, yo, ne, na, mo.
- Tema >>> tomuto ukazu chcem venovat samostatnu cast v tomto clanku, kedze ma dost zaujala. Oznacuje sa casticou wa. Niekedy byva mylne oznacovana ako castica podmetu, ale rozhodne to tak nie je. Pokial sa nemylim, tema (topic) existuje aj v cinstine, ale ruku do ohna by som za to nedala. Nuz... tema nie je fixny vetny clen. Casto sa zhoduje s podmetom. A o co tu vlastne ide? Tema, ako ostatne napoveda uz slovo samo, je nieco, co je temou vety, nieco co uz je zname a o com veta je, teda viac sa sustredime na akciu nez na samotnu temu. Priklad je najlepsia metoda, tak sa na to pozrime – napriklad taka veta Sakura kvitla. Sakura je po japonsky sakura, kvitnut saku, minuly cas saita. Castica pre podmet je ga, pre temu zas wa. Takze, predstavme si, ze sakura je temou vety, teda uz sme o nej hovorili predtym, alebo o nej proste vieme, nie je to pre nas nova informacia, ze nejaka sakura existuje. Vytvorime teda vetu: Sakura wa saita. Chceme tym povedat, ze Sakura kvitla, nie ze jej opadavalo listie, ze vyschla, cokolvek. Teda, otazka, na ktoru je tato veta vhodnou odpovedou, je: Co sa stalo s tou sakurou? Kvitla sakura? Teraz si zase predstavme, ze sakura je sice podmet vety, ale nie temou, teda o nej hovorime po prvy krat, alebo chceme dat doraz na nu. Teda veta bude zniet: Sakura ga saita. Chceme tym poveda, ze Sakura kvitla, nie javor asi marhula. Jasne?^__^ Samozrejme, temou nemusi byt vzdy podmet, dokonca to nemusi byt ani podstatne meno^^.
- Pridavne mena a prislovky >>> toto je zaujimava oblast, pretoze pridavne mena v japoncine maju ovela slovesnejsi charakter ako v inych jazykoch. V prvom rade sa delia na dve skupiny, a to na –i a na pridavne mena. Je velmi jednoduche rozlisit, aj ked existuje par vynimek (napr. kirei). I-pridavne mena maju na knci extra i, totiz, japonci pisu v slabikach, a ked si predstavite hiraganovy prepis, musi na konci slova vzdy byt extra znak pre i. Priklad: yasashii (dobry, prijemny, lahky). Rozdelme si to na japonske pismena: ya-sa-shi-i, prepis v hiragane bude teda やさしい, ya-sa-shi-i. Alebo napriklad omoshiroi (zaujimavy): o-mo-shi-ro-i, おもしろい. S tymito pridavnymi menami sa pracuje jednoducho: Kniha je zaujimava – Hon (kniha) wa (castica temy) omoshiroi (zaujimava) desu (je, kopula v japoncine, teda sloveso ‚byt‘). Zaujimava kniha – Omoshiroi hon. A teraz na-pridavne mena. To su pridavne mena, ktore sa koncia akokolvek inak, napriklad hen, shizuka atd. Rozdielne je ich pouzivanie. Kym chceme povedat Kniha je zvlastna, povieme ako pri i-prid. menach: Hon wa hen (zvlastny) desu. Ale ked chceme povedat Zvlastna kniha, musime uz povedat Hen na hon. Alebo tiche dievca – shizuka (tichy) na onnanoko (dievca). Preco je to tak sa dozviete pri relativnych vetach (vid nizsie). Potom su este pridavne mena, ktore v podstate ani nie su pridavne mena a tvoria sa casticou ‚no‘, napriklad zelena kniha: midori (zelena, v japoncine podstatne meno) no hon. Ale tymito pridavnymi menami sa uz dalej zaoberat nebudeme. Spat k i a na pridavnym menam. Nehovorila som to len tak, ze prid. mena su v japoncine ovela slovesnejsie nez v inych jazykoch. Z pridavnych mien totiz v japoncine mozete robit nielen negativ (cerveny - necerveny), ale aj minuly cas (cervene auto – auto ktore bolo cervene). Dokonca sa da vytvorit aj minuly negativ (cervene auto – auto ktore nebolo cervene). Ale pozor, iba s i-pridavnymi menami, a to takymto sposobom : od pridavneho mena odpojime koncove i (omoshiroi – omoshiro). Ak chceme vytvorit minuly cas, zastavime sa v tomto bode a uz len pripojime –katta (omoshirokatta (manga)- (komiks) ktory bol zaujimavy). Ak chceme vytvorit pritomny alebo minuly negativ, pripojime –ku (omoshiroku). Vznikne prislovka (pri na-prid.menach staci zmenit ‚na‘ na ‚ni‘ – hen ni : zvlastne). K tejto prislovke potom pripojime bud ‚nai‘, ak chceme vytvorit pritomny negativ (omoshirokunai – nezaujimavy), alebo nakatta (teda nai opat bez svojho koncoveho –i a katta, minuly cas), ak chceme vytvorit minuly cas (omoshirokunakatta (manga) – (komiks) ktory nebol zaujimavy / bol nezaujimavy). Sila nie?^__^ japonci totiz beru pridavne mena viac ako relativnu vetu, teda nie cervene auto, ale auto, ktore je cervene. Mimochodom, viete co je celkom zaujimave? Ked si porovnate sposob, akym sa pracuje so slovesnym tvarom tvar2-tai, ktory dokopy dava ‚chciet robit‘ – (iku – ist, ikitai – chcem ist). Porovnajme si tieto tvary: chcem ist, zaujimavy – ikitai, omoshiroi. Nechcem ist, nezaujimavy – ikitakunai, omoshirokunai. Chcel som ist, bol zaujimavy – ikitakatta, omoshirokatta. Nechcel som ist, nebol zaujimavy – ikitakunakatta, omoshirokunakatta:) podobnost je evidentna^__^
- Relativne vety >>> zaujimava oblast. Tu sa totiz ukazuje, preco vlastne japonci beru pridavne mena viac ako relativne vety. U japoncov sa relativna veta tvori velmi jednoducho – princip je, ze to, co je predmetom tej vety, ide na koniec – napriklad chceme povedat Sakura, ktora krasne kvitla. Vytvorme si teda vetu Sakura krasne kvitla a z tej potom odvodime relativnu vetu. Sakura je sakura, krasny je utsukushii a mali by ste uz vediet vytvorit aj prislovku;), ano je to utsukushiku a kvitla je saita. Cize Sakura wa utsukushiku saita. A teraz jednoducho sakuru dame na koniec. Utsukushiku saita sakura. Sakura, ktora krasne kvitla. Ako u nas, len presne odzadu. Takze napriklad veta: Sakura, ktora krasne kvitla, vyschla – Utsuhushiku saita sakura wa kareta (kareru – vyschnut, kareta – vyschla). A teraz k tym pridavnym menam. Ked si vytvorime vetu Sakura je krasna, teda Sakura wa utsukushii (desu odpada), relativna neta od nej bude utsukushii sakura, teda krasna sakura/sakura, ktora je krasna. A pri na-prid. menach je to este markantnejsie – Hon wa hen da (da je neformalna forma desu, teda ‚byt‘, resp. ‚je’). Relativna veta bude Hen da hon, a v pripade na-prid. mien sa ‚da‘ zmeni na ‚na‘ (nepytajte sa ma preco...), cize vznikne Hen na hon, zvlastna kniha/kniha, ktora je zvlastna^__^ Dalsie sposoby tvorenia relativnych viet su slovicka ‚toki‘ (ked, doslova cas) a ‚koto‘ (ani sa to tu nebudem snazit vysvetlovat, je to uplne spanielska dedina, aspon pre mna bola (a ciatsocne stale je:DDD)^^ v podstate to znamena ‚to, ze...‘, aspon vo vacsine pripadov ked je to pozuite pre relativnu vetu;)
- Zdvorilost >>> nuz, do hlbky sa tym teraz nebudem zaoberat, to by bolo na velmi dlho^^ to, o com tu teraz bude pokec, je totiz sucastou celeho systemu zdvorilosti, takzvaneho Keigo (zdvorily jazyk), ktory ja sama este ovladam len velmi velmi zbezne, netrufla by som si o tom veru niekomu hovorit^__^. Povieme si tu iba o prvych dvoch stupnoch sloveskej stupnovitosti zdvorilosti, o takzvanej formalnej a neformalnej forme slovesa, zamenach a o priponach k menam. Vacsina slovesnych tvarov v japoncine sa da povedat (minimalne) dvoma sposobmi, a to uz spominanym formalnym (ktory je paradoxne o dost jednoduchsi^^) a neformalnym. Formalny sposob reci zahrna slovesa, v ktorych sa nachadza ‚-mas-‘. Teda, napriklad – iku-ist. Jeho druhy tvar je iki, a k nemu sa pripajaju dalsie pripony, vacsinou zdvorilych tvarov. Napriklad idem – ikimasu. Nejdem - ikimasen. Isiel som – ikimashita. Nesiel som – ikimasen deshita (deshita – minuly cas od desu, teda byt;). Pomerne jednoduche, nie? Naproti tomu neformalna forma: idem – iku. Nejdem – ikanai. Isiel som – itta. Nesiel som – ikanakatta. Okrem toho sa zdvorilost da vyjadrit aj zamenami. Je to vsak velmi zradne, zamien maju japonci ako pliev, vsetky su pouzivane inak a aj tak je nalepsie oslovovat stale cloveka menom:) zo zamien vymenujem take najzakladnejsie, s ktorymi sa da stretnut : Takze Ja: velmi formalne – Watakushi, formalne – Watashi, neformalne – Boku/ Atashi, velmi neformalne Ore. Potom Ty: formalne – Anata, neformalne – kimi/anta, velmi neformalne – Omae, a potom su uz len nezdvorile zamena ako temee (velmi neslusne, pouziva sa pre male deti alebo nepriatelov) alebo kisama (este nezdvorilejsie nez temee, pouzitie rozvnake^__^). On sa povie Kare, Ona Kanojo, a neutralne, aj ona aj on sa da povedat neformalne Aitsu alebo Koitsu. Pluralove zamena su rozvanke ako singularove, len sa k nim pridava – tachi (watashitachi). Ine moznosti su pri anata (zdvorilejsie nez anatatachi je anatagata), kare a kanojo (da sa povedat nielen karetachi/kanojotachi, ale aj karera/kanojora). Dalsou obsiahlou kapitovou zdvorilostnej japonciny su pripony mien. Vacsina ludi, co ma aky taky sajn, pozna priponu –san (Keikosan, Yamamurasan). Tato pripona sa da pouzit pre kohokolvek, komu nechcete povedat este zdvorilejsie:)) napriklad mama sa povie aj okaasan atd. Pouziva sa to aj pre zeny aj pre muzov, tato pripona je pripojitelna k priezvisku aj ku krstnemu menu (ale nieze niekto niekde vypusti z ust Yokosan Onosan!!!:))). Tiez sa pouziva pripona –sama. Tato je o cosi zdvorilejsia nez –san, rovnako pouzitelna pre obe pohlavia i mena. Pouzijete ju v pripade, ze sa bavite s niekym, kto ma vyssi socialny status ako vy alebo s niekym, koho velmi dobre nepoznate. Tiez ste mozno zapoculi priponu –chan, zvlast fanusikovia anime;) tato pripona sa pouziva pre mlade dievcata alebo pre malych chlapcov. Mne sa strasne paci tato pripona, dokonca ked som pisala Mai Yamane na messageboard svojou spatnou japoncinou, tak ma v odpovedi oslovila Marinachan, hrozne sa mi to paci;) Tiez existuje pripona –chama, to je zlucenina sama a chan^__^ dalej mame este priponu –kun, ktora sa pouziva pre mladych chlapcov alebo pre muzov, ktori maju nizsi socialny status ako vy. Je ich samozrejme viac, napriklad sensei, ale tieto nam pre uroven tohto clanku bohate postacia;)
- Ostatne >>> no a posledne informacie, ktore jaksik nejde nikam zaradit a samostatne sa mi ich davat nechce. Za prve, japonci maju dvojity zapor. Za druhe, japoncina obsahuje brutalne vela ‚malych slov‘, ako ich nazval jeden clovek na thejapanesepage.com a ma pravdu. Tieto slovicka su absolutne diabolske, je ich brutalne vela, na kazdy vyznam je ich asi desat, pouzivaju sa uplne nelogicky a su jednym z najvacsich problemov japonciny:)) su to slova ako shikashi, soshite, tamani, nen no tame, tattaima, tatoe, nara, you ni, rashii, sukoshi, sukunai, sakohodo, sakki, taitei, itsudemo, dakedo, kedo, keredomo, noni, node, kara, zuibun, kanari, kekkou, hodo a podobne>:(. Ale, a to je hlavne, za tretie japoncina je velmi logicky jazyk. Tu vetu, ked sa sustredite, si proste musite poskladat, aj keby co bolo. Samozrejme, su tam aj vynimky a otrasne nelogickosti, ale myslim, ze ich nie je nejak priserne vela, vezmite si napr. len to, ze maju iba 2 nepravidelne slovesa!!!:)))
Myslim, ze pre tuto chvilu je to celkom dost, mozno si este na nieco spomeniem a pridam to^__^ tak dufam ze ste obohateni;) Prosim, keby ste nasli nejake chyby, urcite mi dajte vediet!!!:))) dakujem^__^
Komentáre
........
Ty sa vážne venuješ japánčine ?
........
Ty sa vážne venuješ japánčine ?
hmmm...
chrumka
:)))
???...
:))
Working Puas4D Off The best
✅ PUAS4D Menjanjikan Kemenangan Hingga 99% Dengan Idpro.
✅ Kami juga memberikan bocoran slot setiap menit
✅ Depo Slot Via Pulsa Tanpa Potongan
✅ Depo/WD Kurang Dari 3 Menit
✅ Berapa Pun Kemenangan Di Jamin 100% Di Bayar
✅ Memberikan Bonus Gratis Setiap Kamis Khusus Member Aktif
✅ Menerima Transaksi Eletronik Berbargai Jenis / Rek Ponsel
✅ Menerima Seluruh Transaksi Bank Lokal / Hingga Bank Daerah
✅ Bonus 5X Win Berturut-turut ( Live casino & Sportsbook ) Claim 20% Dari total taruhan.
✅ BIG BONUS Games ( Slot ) Claim 10% Dari total JACKPOT.
Info lebih lanjut Hub :
Whatsapp : +62 859-3434-8284
Line : Cs.Puas4D
Situs Slot Depo Pulsa Tanpa Potongan
Nikmati Permainan Slot Dengan dengan Winrate mencapai 98% tanpa rekayasa.
Gabung sekarang bersama kami, karena kepercayaan anda adalah sebuah inspirasi bagi kami.
Wujubkan permainan yang berkelas dan gampang Jackpot hanya bersama kami. !!!